Mikrochela

Použitie: Kvapalný koncentrát Mikrochela je účinným zdrojom stopových rastlinných živín vhodným na doplnkovú výživu zeleniny, ovocných drevín a dekoračných rastlín a to formou foliárnej aplikácie i koreňovej zálievky. Komplexná – chelátová forma prvkov obsiahnutých v prípravku vytvára predpoklady pre ich rýchly a účinný vstup do systému ošetrovaných rastlín. Mikrochela zvyšuje odolnosť rastlín proti škodlivým činiteľom a zlepšuje celkový stav rastlín. Mikrochela je účinným zdrojom stopových rastlinných živín počas vegetácie, a to formou mimokoreňovej a listovej aplikácie, ako aj zálievkou, ďalej morenie semien pred ich výsevom, k urýchlenému vyzrievaniu kompostu, na morenie vrúbľov a rezkov v súvislosti s množením rastlín a tiež ako prísada do živých roztokov pri bezpôdnom a hydroponickom pestovaní rastlín. Mikrochela je vhodná aj pre doplnkovú výživu veľkoplošne pestovaných kultúr.

Dávkovanie: Pre listovú aplikáciu sa používa 15 až 30 ml na 100 m2, vo forme 0,15 až 0,2 % roztoku. Aplikácia sa odporúča aplikovať 4 až 5 krát za vegetačné obdobie. Pri aplikácii zálievkou sa odporúča použiť koncentráciu 0,2 %. Pri veľkoplošnej aplikácii používame dávku 1,5 až 3 l/ha. 

Zloženie:

Dusík N: 40 g/l

Síra S: 7 g/l

MgO: 25 g/l

Meď Cu: 5 g/l

Zinok Zn: 5 g/l

Mangán Mn: 5 g/l

Bór B: 2,5 g/l

Železo Fe: 7g/l

Molybdén Mo: 0,1 g/l

Prečo rastliny potrebujú dusík a stopové prvky?

Pre normálny rast a vývin rastlina potrebuje desať základných prvkov, ktoré nazývame biogénne – nevyhnutné pre život. Sú to kyslík, vodík, uhlík, dusík, fosfor, draslík, vápnik, horčík, síra železo. Keby vo výžive niektorý z týchto prvkov chýbal, rastlina by žila len dovtedy, pokiaľ by jej stačili zásobné látky. Po ich vyčerpaní by zahynula. Okrem týchto základných prvkov sa v rastline ešte nachádzajú iné prvky, avšak len v nepatrných množstvách v stopách, a preto sa tiež nazývajú stopové prvky. Sú to bór, sodík, kremík, zinok, meď. Rastliny prijímajú živiny buď zo vzduchu (kyslík, uhlík) alebo a to podstatnú časť z pôdy ( dusík, fosfor, draslík, horčík, vápnik a iné ). Pritom rastliny neprijímajú prvky v čistej forme, ale vo forme rozličných chemických zlúčenín. Napríklad fosfor prijímajú vo forme kyseliny fosforečnej, dusík vo forme amoniaku alebo kyseliny dusičnej a pod. Všetky živiny musia byť v rovnováhe. 

Dusík - je to jeden z najdôležitejších prvkov vo výžive rastlín, ktorého obsah v pôde sa v krátkom čase môže veľmi meniť. Rastliny ho prijímajú vo forme amoniaku alebo kyseliny dusičnej, len bôbovité rastliny prostredníctvom hrčkotvorných baktérií dokážu využívať dusík v čistej forme z ovzdušia. Dusík, ktorý rastliny neodoberú, zostáva v pôde vo forme nitrátu a dostáva sa pod vplyvom dažďa alebo topiaceho sa snehu do spodnej vody. Preto je treba dávať pozor na to, aby sme dali rastlinám iba toľko dusíka, koľko sú schopné spotrebovať. Rastliny majú veľkú spotrebu dusíka, napríklad rodiaca jabloň odčerpá 7 kg dusíka za rok. Preto rastliny treba pravidelne zásobovať dusíkom samozrejme v dávkach úmerným ostatným dodávaným živinám. Veľmi silné hnojenie dusíkatými hnojivami spôsobuje nadmerný rast vegetatívnych orgánov (listov) a rastliny sú menej odolné proti chorobám. Nadbytok dusíka sa prejavuje aj v tom, že plody bývajú málo vyfarbené, sú bez vône a zle sa uskladňujú. Nadbytok dusíka stromy bývajú nápadne dlho zelené a zle sa pripravia na zimný odpočinok. Na jeseň sa dusíkaté látky premiestňujú z listov do drevnatých častí, v ktorých sa ukladajú zásoby na jar. Na začiatku vegetácie je zvýšená spotreba dusíka na tvorbu nových výhonov, listov a koreňov. Dusík, uložený v drevnatých častiach, sa rýchle spotrebúva a musí sa rýchle nahradiť dusíkatými hnojivami(liadkami). Nedostatok dusíka v pôde sa prejavuje zakrpateným vzrastom, svetlozelenou farbou listov a ich predčasným opadávaním. Bohatá výživa ovocných stromov dusíkom je nevyhnutná najmä v mladosti, keď stromček intenzívne rastie, vytvára koreňovú sústavu a korunku. Trváce rastliny (ovocné aj okrasné dreviny) hnojíme dusíkom len do konca júla aby drevo mohlo dostatočne vyzrieť a bolo dobre pripravené na zimu. Väčšinu druhov listovej zeleniny si vyžaduje výdatné hnojenie dusíkom len na začiatku, neskoršie prihnojovanie dusíkom znižuje jej uskladňovatelnosť. Nadbytok dusíka pri okrasných rastlinách spôsobuje zväčšovanie listovej plochy, pričom kvety bývajú málo vyfarbené, sú vyblednuté a veľmi slabé.

zdroj: Výživa a hnojenie, Ing.Ivan Kuric, PhD.