Použitie: Liadok vápenatý je najrýchlejšie pôsobiace dusíkato – vápenaté hnojivo obsahujúce dusičnan vápenatý a dusičnan amónny. Má široké využitie ako v záhrade, tak v poľnohospodárskej výrobe. Je vhodný pre všetky plodiny a kultúry s výnimkou niekoľkých druhov rastlín vyžadujúcich kyslú pôdnu reakciu (azalky, rododendrony, čučoriedky). Hnojivo obsahuje vápnik, ktorý znižuje kyslosť pôdy. Zvyšuje výnosy plodov a zlepšuje skladovateľnosť. Urýchľujeme ním regeneráciu rastlín s poškodenou listovou plochou. Používa sa predovšetkým pre svoje rýchle pôsobenie, kedy zaistí rýchly štart rastu rastlín. Ďalej aj pri poškodení rastlín chladom, krúpami, chorobami alebo škodcami.
Dávkovanie: Je ľahko rozpustiteľný vo vode. Hnojiť ním môžete na začiatku vývinu rastlín, pretože inak by sa dusík ľahko z pôdy vyplavil a rastliny by ho nestihli využiť. Hnojivo je možné aplikovať ako rozhodením, tak aplikácií na list aj formou zálievky. Hnojivo je 100% vodorozpustnej, a preto nehrozí upchávanie trysiek pri listovej aplikácii. Nikdy ním nehnojte do zásoby. V kvapalnej forme je vhodný na prihnojovanie počas vegetácie. Pri hnojení trávnika pomôže obsah vápnika potlačiť nežiaduci rast machu. Vzhľadom k veľkej pohyblivosti dusíka v pôde nebezpečenstvo vyplavovania sa neodporúča aplikácia vyšších dávok liadku vápenatého na ľahkých piesčitých pôdach, v oblastiach s vysokým úhrnom zrážok a všeobecne jednorazových dávok nad 30 g /m2.
Liadok vápenatý je vhodný na:
* základné hnojenie do pôdy na hľúbovú, koreňovú, plodovú, cibuľovú a listovú zeleninu, zemiaky, strukoviny, drobné ovocie a kôstkoviny, jahody a vinnú révu, pričom sa na 10 m² odporúča v priebehu celého vegetačného obdobia aplikovať 100 – 360 g v závislosti od pestovanej plodiny,
* pre listovú výživu sa odporúča používať liadok vápenatý vo forme 0,1 – 0,2 % roztoku (0,1 – 0,2 kg na 100 l vody). Listová aplikácia sa osvedčila tiež proti horkej škvrnitosti jabĺk. Jablone sa preventívne postrekujú od druhej polovice júla 5 – 6 krát, pričom postreky sa opakujú v 10 – 14 dňových intervaloch. Pre tento typ aplikácie sa odporúča používať 0, 5 – 1 % roztok liadku (50 – 100 g liadku / 10 l vody),
* pri príprave živných roztokov používaných v súvislosti s bezpôdnym pestovaním rastlín,
* v súvislosti s prípravou pestovateľských substrátov.
Balenie: 5 kg a 25 kg
Zloženie:
Obsah dusíka (ako N-NO3-) min: 14,0 %
Obsah dusíka (ako N-NH4+) min: 1,0 %
Obsah vápnika (ako CaO) min: 26,0 %
Prečo rastliny potrebujú dusík a vápnik?
Dusík: je to jeden z najdôležitejších prvkov vo výžive rastlín, ktorého obsah v pôde sa v krátkom čase môže veľmi meniť. Rastliny ho prijímajú vo forme amoniaku alebo kyseliny dusičnej. Dusík, ktorý rastliny neodoberú, zostáva v pôde vo forme nitrátu a dostáva sa pod vplyvom dažďa alebo topiaceho sa snehu do spodnej vody. Preto je treba dávať pozor na to, aby sme dali rastlinám iba toľko dusíka, koľko sú schopné spotrebovať. Veľmi silné hnojenie dusíkatými hnojivami spôsobuje nadmerný rast vegetatívnych orgánov (listov) a rastliny sú menej odolné proti chorobám. Nadbytok dusíka sa prejavuje aj v tom, že plody bývajú málo vyfarbené, sú bez vône a zle sa uskladňujú. Nedostatok dusíka v pôde sa prejavuje zakrpateným vzrastom, svetlozelenou farbou listov a ich predčasným opadávaním. Nadbytok dusíka pri okrasných rastlinách spôsobuje zväčšovanie listovej plochy, pričom kvety bývajú málo vyfarbené, sú vyblednuté a veľmi slabé.
Vápnik - Stará sa o dobrú pôdnu štruktúru a je potrebný pri tvorbe stien buniek. Na rozdiel od iných živín, rastlina si ukladá vápnik vo svojom organizme trvalo. Používa ho ako stavebný materiál najmä pri tvorbe drevnatých pletív a koreňov. Zvlášť náročné na vápnik sú v kôstkoviny, pre ktoré je základným stavebným materiálom pre tvorbu kôstok. Často sa stáva že v kyslej pôde pri nedostatku 9 kremíka v plodoch nevytvoria kôstky. Pri nedostatku vápnika korene rastú pomaly, vytvárajú málo bočných korienkov a koreňového vlásia. Nedostatkom vápnika trpia rastliny na kyslých často zamokrených a málo prevzdušnených pôdach. Takéto pôdy treba vápniť, prípadne odvodniť. Nadbytok vápnika zabraňuje rastlinám prijímať fosfor, železo horčík a ďalšie prvky. Na vonkajšom vzhľade sa nedostatok aj prebytok vápnika prejavuje rovnako – chlorózou (blednutím pletív rastlín).
zdroj: Výživa a hnojenie, Ing.Ivan Kuric, PhD.
Táto webová stránka používa súbory cookies. Využívaním cookies nedochádza k spracúvaniu osobných údajov podľa GDPR. Prehliadaním webovej stránky návštevník akceptuje využívanie cookies. Viac informácií o využívaní cookies a možnostiach ich vypnutia nájdete tu.